Od Andreja Wintera, zakladateľa dvoch HR startupov, Challengest a JobAngels, ktoré sa snažia prinášať nové prístupy do recruitingu, sme zisťovali, čo si myslí o zamestnanosti miléniovej generácie. Tiež nám priblížil novú súťaž pre zamestnávateľov Golden Clip Awards.
Ahoj, Andrej. Na úvod sa ťa chcem spýtať, prečo si sa rozhodol práve pre HR startup? Ako si sa k tomu dostal?
Už odmalička ma bavilo „získavanie ľudí“. Napríklad moja skautská družina bola často najpočetnejšia, lebo som do nej dokázal narecruitovať najviac mladých chlapcov. Po štúdiu hospodárskej informatiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave som asi z mladíckej nerozvážnosti začal pracovať pre korporáciu. Necítil som však, že je to pre mňa to pravé. Podobne ako množstvo miléniových ľudí som vystriedal niekoľko jobov. Až do roku 2012 som pracoval ako konzultant v HR. Potom sme založili startup Challengest a o dva roky neskôr JobAngels, ktorého cieľom je zlepšiť hľadanie práce a zamestnancov.
V rámci svojej firmy sa určite stretávate s rôznymi ľuďmi. Vieš na základe svojich či skúseností iných porovnať toľko spomínanú generáciu millenials (roky narodenia 1982 až 2000) s jej rodičmi? V čom sa líšia tieto generácie a ako na to reagujú zamestnávatelia?
Priznám sa, že ani v Challengeste, ani v JobAngels sa väčšinou nestretávame s uchádzačmi o prácu osobne. Rozdiely sú však asi celkom zjavné. Môj otec pracoval pre jednu firmu od skončenia školy až do dôchodkového veku. Prepáčte mi generalizovanie, no na rozdiel od súčasnej generácie, ktorú vnímam ako materiálnejšie založenú a sebavedomejšiu, bolo pre generáciu našich rodičov dôležité robiť to, čo vyštudovali. Firmy sa často sťažujú, akí sú mladí „pomätení“ a aký nástupný plat sú schopní vypýtať si hneď po skončení školy. Vždy sa iba usmejem. Veď ak tú prácu nedostanú, pretože požadujú veľa peňazí, je to ich rozhodnutie a ich zodpovednosť. Myslím si, že táto (stále aj moja) generácia si oveľa viac váži slobodu, a preto chce jej stratu často vykompenzovať vyšším zárobkom.
Snažia sa im nejako prispôsobiť? Ak áno, snažia sa viac malé firmy alebo aj korporácie?
Nepovedal by som, že korporácie sa nesnažia. Skôr mám pocit, že korporácie v porovnaní s tým, ako fungovali, robia veľakrát oveľa väčšie pokroky alebo vynakladajú viac snahy, ako vyjsť millenials v ústrety. Napríklad Amazon v Bratislave výrazne zlepšil flexibilitu práce. Človek sa po niekoľkých úvodných školeniach či tréningoch môže rozhodnúť pracovať hoc aj z Horného Srnia. Myslím si, že mnohým firmám je jedno, kde sedia „zadky“ ľudí, podstatné je, kde sú ich mysle, ak ide o nejakú kreatívnu/mentálnu či duševnú prácu. Nevidím point firiem, kde ľudí zatvoria na osem hodín do officu, keď myšlienkami sú po celý čas úplne niekde inde.
Vnímaš väčšiu súťaživosť na trhu medzi zamestnávateľmi?
Trh je v tejto chvíli veľmi dobrodružný. Na pohľad sa to vracia k náladám, ktoré boli v roku 2008. Sám som zvedavý, dokedy to bude takto, ale potreba kvalitných ľudí na trhu stále bola aj je. Bratislava dlhodobo vyčnieva nad ostatné regióny. Je vidieť obrovské rozdiely medzi Košicami a Bratislavou. Bratislava má stále viac pracovných ponúk, čo predstavuje väčšiu a lepšiu príležitosť pre uchádzačov o zamestnanie práve v tomto regióne.
A je to vôbec nutné, keď sa stále stretávame s trendom presýteného trhu uchádzačmi o prácu?
To je dobrá otázka, i keď možno pre iných odborníkov priamo sa venujúcim nezamestnanosti. Istá miera nezamestnanosti bude vždy. 4 až 5 % ľudí bude nezamestnaných stále, či už sú to ľudia medzi jobmi, hľadajúci si prácu, alebo tí, ktorí riešia iné okolnosti. Na Slovensku je 9 % nezamestnanosť. Ak by sme tieto percentá rozdelili do segmentov, dostali by sme naozaj len veľmi nízke počty ľudí, ktorí sú dostatočne kvalifikovaní na prácu pre dané odvetvie alebo ponúkanú pozíciu. U nás to najviac cítiť v IT alebo automobilovom priemysle, kde je stále oveľa viac pozícií ako kvalifikovaných ľudí.
V zahraničí, konkrétne v Amerike, sa vo veľkej miere prejavuje trend job hoppers, ktorý si v úvode načrtol už aj ty a ktorý súvisí najmä s generáciou millenials. Cítiť tento trend aj na Slovensku?
Trh sa vo všeobecnosti zrýchľuje. Na Slovensku to nie je zatiaľ také rozvinuté ako v USA, aj keď ja by som to nenazval priamo job hopper, skôr by som to pomenoval job explorer. Ťažko to hodnotiť zvonku, keďže každý príbeh je veľmi individuálny. Závisí od človeka, čo mu viac vyhovuje – či sa vie, alebo nevie chopiť šance.
Možno bude potrebná aj komplexná zmena myslenia firiem. Napríklad neziskové organizácie, ktoré sú združené okolo silnej myšlienky či misie, nemajú až taký problém s job hoppingom. Sú tak dobrým príkladom pre firmy, aby sa k zamestnancom stavali viac ako k „dobrovoľníkom“ a aby ich vedeli motivovať aj inak, ako len finančne.
Množstvo mienkotvorných ľudí sa s prehľadom v súčasnom vývoji a trende rozvoja technológií zamýšľa nad tým, ako sa v budúcnosti vyrovnať so všetkými ľuďmi, ktorých práca môže byť nahradená čisto prácou strojov. Aký máš na to názor ty?
Podľa mňa to môže byť skvelá príležitosť, aby sme začali byť viac ľuďmi. Myslím si, že v tom je rozmer človeka. V tom, že dokáže tvorivo myslieť, prejavovať empatiu, starať sa o iných. Verím, že stroje nám umožnia posunúť ľudí z tovární na pozície, kde sa môžu skôr starať o iných ľudí – v nemocniciach, školách, službách a pod. Teším sa na to a podľa mňa je to tá príležitosť, ktorá by z toho mohla vzísť.
Na podporu zamestnávateľov ste sa rozhodli vytvoriť súťaž Golden Clip Awards. Vieš nám ju v skratke priblížiť? Akú motiváciu môžu mať zamestnávatelia, ktorí sa na súťaži zúčastnia?
Video sa stáva silným komunikačným nástrojom aj pri získavaní zamestnancov. Viete doň ukryť veľké množstvo neverbálnych informácií o kultúre, atmosfére či misii danej firmy. Týmto ocenením chceme firmy v tomto trende podporiť, keďže sme presvedčení, že je to zase o niečo ľudskejší spôsob komunikácie. Takéto ocenenie je zatiaľ svetovým unikátom a po nultom československom ročníku, keď sa zapojilo 20 firiem, sme dali oceneniu celosvetový rozmer. Budem sa tešiť, ak sa firmy navzájom inšpirujú.
Golden Clip Awards je ocenenie pre najlepšie svetové video prezentujúce firmu ako zamestnávateľskú značku. Najlepšie práce budú ocenené 27. 4. 2017 na World Employer Branding Day v Budapešti. Zakladateľom a organizátorom súťaže sú slovenské HR projekty Jobangels.co a Addwork. Svoje videá môžu nominovať firmy z celého sveta. Hodnotiť ich budú tiež svetové mená z oblasti HR, employer brandingu či videií, ako napríklad Brett Minchington – CEO, Employer Branding College. Golden Clip Awards chce motivovať a oceniť firmy, ktoré vytvoria najlepšie videá prezentujúce firmu ako zamestnávateľskú značku.
